Máš svoj plavák?

–  Poď si so mnou zaplávať.–  Počkaj, vezmem si svoj plavák.–  Na čo ti je plavák? –  Vždy, keď idem sama do hlbokej vody, beriem si so sebou plavák.–  To je dobrý nápad, ale načo ti bude, keď pôjdem s tebou?–  Aha. Máš pravdu. Keď v tom budeme spolu, ty si vlastne môj plavák! Milé dámy, máte svoj plavák?  Je to veľké šťastie, keď máme okolo seba ľudí, na ktorých sa môžeme spoľahnúť. Rodinu, partnerov alebo priateľov. Dlhé roky som sa zamýšľala nad tým, ako spojiť malú skupinu ľudí, ktorá si v nejakom životnom období želá žiť v malej osade a tí, ktorí by mali pocit, že chcú so svojimi susedmi zostarnúť, by v nej zostali natrvalo. Je to podobné, ako keby ste sa nasťahovali do novej štvrte, do ktorej sa všetci prisťahujú v rovnakom období, ale susedov si vyberáte spoločne a slobodne vy. Nie váš developer. Aj keď sa môže stať, že aj developer…

Čítať ďalej

Pre ženy, ktoré sa stresu už presýtili

Tento newsletter som venovala ženám, ktoré sa stresu už presýtili. Aj som ho tak pomenovala. Možno sa osloví aj vás. Hoci sa rozposlal, podobne ako mnohé iné, je aktuálny stále a ak budete mať chuť reagovať podobne, ako niektoré jeho čitateľky, poteším sa.  Milá žena, viem, je to náročné, keď z každej strany útočí dáky online webinár, ktorý nám pripomína, ako potrebujeme byť v kontakte s aktuálnym online trendom a porozumieť, ako fungujú hashtagy v instantnom Insta-svete a pravidlá pre písania textov a emailov, aby sme nezabudli klientom ešte niečo predať, lebo….  Motanie, v ktorom často prichádza smelá pripomienka, že nevyhnutne potrebujeme čas pre seba. Pre svoje lásky a radosti.  Mám to podobne.  Som veľmi vďačná, keď ma niečo spomalí a zamýšľam sa nad tým, aký zmysel to celé naháňanie má. Utekáme tak pred sebou v mene dokonalého biznisu? Alebo si nebodaj myslíme, že táto cesta k potenciálnemu zbohatnutiu nás…

Čítať ďalej

Poďte s nami napísať spoločnú knihu alebo vlastnú rodovú knihu

Rada by som s vami pozdieľala niečo osobné, čo zasiahlo nie len môj súkromný, ale aj pracovný život. Pred pár dňami som sa rozlúčila s mojim ocinom. Bol veľmi chorý a veľmi trpel. Smrť bola už vykúpením. Hoci sme čakali, že budeme v rodine veľa plakať, dejú sa nám úsmevné situácie, ktoré pripisujeme jeho veselej duši. Prvá sa udiala, keď sme s maminou zašli za kňazom, aby sme dohodli podrobnosti poslednej rozlúčky. Ďalšia sa prihodila priamo na pohrebe a akoby to nemalo konca. Vypočula som si krátku prednášku autora knihy Hovory s Bohom, v ktorej prízvukoval, že náhody neexistujú a odvtedy si všímam znamenia ešte viac a uvedomujem si, že život je vlastne plný indícii. Prijímam, čo prichádza a učím sa dešifrovať odkazy, akým som predtým nevenovala pozornosť.  Po dlhšom čase som sa začala venovať mojej prvej knihe, v ktorej som písala aj o mojej Babičke. Minulý týždeň som nahrala…

Čítať ďalej