Kategória: Newsletter

Keď som počula, čo som povedala, dcéra, s ktorou som volala sa rozosmiala a mne napadlo, že by táto veta bola vhodná aj ako názov pre divadelnú hru. Som taká inšpirovaná hrou, ktorú som prednedávnom videla, priam mi srdce piští, aby som nasledovala volanie duše a napísala svoju vlastnú. Ale to už piští poriadne dlho, no niečo som s týmto prianím predsa len spravila. Napíšem vám o tom… Za posledné dva roky som sa dostala na menej divadelných predstavení ako pred pandémiou, ale fascinovali ma svojou špecifickou interpretáciou. Boli to tieto:  Motion of diares – úžasné komorné performance o menštruácii.  Ministry of loneliness – inscenácia o samote, hlboké myšlienky o dopade samoty. Roľa – scénické agrárne dielo o predkoch, ktoré sa odohrávalo na roli. Krehkosť – divadelná inscenácia o krehkosti mysle s rezonančnými myšlienkami, ách…  Kedysi som chodila na kurzy liečivého divadla k herečke Kristínke Sihelskej, ktoré realizovala spolu so Zuzkou Bajkajovou. (Prekliky…

Čítať ďalej

Dnes som sa konečne hlbšie zaborila do procesu písania vlastnej rodovej knihy. Podľa systému Human Design som typ človeka, ktorý potrebuje počkať a až keď zacíti, že prišiel správny čas pre realizáciu, tak začne. Zvedomenie tejto informácie mi prinieslo veľké pochopenie o tom, prečo, ako a kedy konám. Podľa Gallupovho testu (talenty, silné stránky) mám v prvej päťke vymýšľajúci, strategický, vizionársky, spoločenský, ale aj AKČNÝ talent. No napriek tomu sa moja akčnosť prejaví až v okamihu, keď cez svoje emócie pocítim, že mám s niečím vyjsť von. Keď mi telo potvrdí ÁNO – TERAZ! Dnes to tak bolo. Sadla som si k výsledkom niekoľkomesačných sedení v rámci transformačného koučingu a prečítala som si zhrnutia o svojich myšlienkach, zámeroch, dilemách a pocitoch. Pochopila som, ako a prečo je pre mňa dôležité zdieľať. Moja dobrá priateľnica, neurokoučka Zuzana Lauermannová, ktorá so mnou tieto sedenia viedla a trpezlivo ma koučovala, mi to vcelku…

Čítať ďalej

Rada by som s vami pozdieľala niečo osobné, čo zasiahlo nie len môj súkromný, ale aj pracovný život. Pred pár dňami som sa rozlúčila s mojim ocinom. Bol veľmi chorý a veľmi trpel. Smrť bola už vykúpením. Hoci sme čakali, že budeme v rodine veľa plakať, dejú sa nám úsmevné situácie, ktoré pripisujeme jeho veselej duši. Prvá sa udiala, keď sme s maminou zašli za kňazom, aby sme dohodli podrobnosti poslednej rozlúčky. Ďalšia sa prihodila priamo na pohrebe a akoby to nemalo konca. Vypočula som si krátku prednášku autora knihy Hovory s Bohom, v ktorej prízvukoval, že náhody neexistujú a odvtedy si všímam znamenia ešte viac a uvedomujem si, že život je vlastne plný indícii. Prijímam, čo prichádza a učím sa dešifrovať odkazy, akým som predtým nevenovala pozornosť.  Po dlhšom čase som sa začala venovať mojej prvej knihe, v ktorej som písala aj o mojej Babičke. Minulý týždeň som nahrala…

Čítať ďalej

–  Poď si so mnou zaplávať.–  Počkaj, vezmem si svoj plavák.–  Na čo ti je plavák? –  Vždy, keď idem sama do hlbokej vody, beriem si so sebou plavák.–  To je dobrý nápad, ale načo ti bude, keď pôjdem s tebou?–  Aha. Máš pravdu. Keď v tom budeme spolu, ty si vlastne môj plavák! Milé dámy, máte svoj plavák?  Je to veľké šťastie, keď máme okolo seba ľudí, na ktorých sa môžeme spoľahnúť. Rodinu, partnerov alebo priateľov. Dlhé roky som sa zamýšľala nad tým, ako spojiť malú skupinu ľudí, ktorá si v nejakom životnom období želá žiť v malej osade a tí, ktorí by mali pocit, že chcú so svojimi susedmi zostarnúť, by v nej zostali natrvalo. Je to podobné, ako keby ste sa nasťahovali do novej štvrte, do ktorej sa všetci prisťahujú v rovnakom období, ale susedov si vyberáte spoločne a slobodne vy. Nie váš developer. Aj keď sa môže stať, že aj developer…

Čítať ďalej

Predstavila som si obraz zaneprázdnenej ženy, ktorá pod nálepkou zodpovednosti neustále opakuje, že nemá čas, nemá energiu… Blízki jej skúšajú pomáhať, ale nič zásadné sa nemení. Málinko, trošku, ale nič mimoriadne.  Ak to trvá dlhšie, už sa jej radšej nikto neprihovori, lebo okolo seba vytvára pole, ktoré nie je príjemné a odpoveď je jasná. Stále rovnaká. Navyše by sa cítili ako zlodeji jej času, čo naozaj nik nechce. Môže sa stať, že sme už v podobnej situácii na miestne zaneprázdnenej ženy kedysi boli a namiesto súcitu zavládne pocit viny, pretože vidíme – akoby samú seba.  Predstavila som si obraz tej istej ženy.  Je rozžiarená, usmiata, plná energie. Má chuť komunikovať, žiari, jej biopole vysiela jasný signál o jej spokojnosti. Nie je celkom isté, že bude mať viac času, ale byť v jej prítomnosti je podstatne príjemnejšie, lebo má chuť zdieľať, čo sa stalo.  Stretla niekoho alebo niečo. Niekoho alebo niečo,…

Čítať ďalej