Moje malé zdieľanie a malá prosba

Dnes som sa konečne hlbšie zaborila do procesu písania vlastnej rodovej knihy. Podľa systému Human Design som typ človeka, ktorý potrebuje počkať a až keď zacíti, že prišiel správny čas pre realizáciu, tak začne. Zvedomenie tejto informácie mi prinieslo veľké pochopenie o tom, prečo, ako a kedy konám. Podľa Gallupovho testu (talenty, silné stránky) mám v prvej päťke vymýšľajúci, strategický, vizionársky, spoločenský, ale aj AKČNÝ talent. No napriek tomu sa moja akčnosť prejaví až v okamihu, keď cez svoje emócie pocítim, že mám s niečím vyjsť von. Keď mi telo potvrdí ÁNO – TERAZ!


Dnes to tak bolo. Sadla som si k výsledkom niekoľkomesačných sedení v rámci transformačného koučingu a prečítala som si zhrnutia o svojich myšlienkach, zámeroch, dilemách a pocitoch. Pochopila som, ako a prečo je pre mňa dôležité zdieľať. Moja dobrá priateľnica, neurokoučka Zuzana Lauermannová, ktorá so mnou tieto sedenia viedla a trpezlivo ma koučovala, mi to vcelku jasne vysvetlila. Povedala, že po toľkých sedeniach a odpovediach na rôzne otázky pochopila, aké je pre mňa životne dôležité šíriť ďalej a obohacovať ľudí tým, na čo som prišla a čo mi život priniesol.

 
Je to tak. Funguje mi to vlastne celý život ako bumerang. Bumerang v dobrom slova zmysle – keď niečo pochopím alebo objavím, zdieľam a keď neskôr náhodou zabudnem (na čo som kedysi prišla), ľudia mi to s radosťou pripomenú. Možno aj preto majú zdieľania hlbší zmysel. Aspoň to tak vnímam. 


Keď som si dnes sadla za počítač, že niečo napíšem, vôbec som netušila, čo za myšlienky cezo mňa prejdú. Preto milujem písanie. Niekedy ma samú prekvapí, čo mi príde. Preto vám  neviem sprostredkovať žiadne naučené techniky písania. Rada vás však motivujem a vyzývam k tvorbe, rada vytváram podporné autorské skupiny, kde sa inšpirujeme vzájomne a rada vás aj mentorujem v procese tvorby knihy


Dnes, pár dní pred Vianocami, by som vám rada niečo navrhla aj vás poprosila. 


Ak máte vo svojom okolí niekoho, koho by ste radi obdarovali a podporili a je to niekto, kto rád zaznamenáva poznania a deje svojho rodu, ponúkam vám na zváženie darček formou poukazu na kurz alebo individuálnu konzultáciu o písaní rodovej knihy. Rodová kniha je výborným odkazom pre potomkov, s ktorými sa možno nikdy nestretneme, ale naše odkazy im môžu pomôcť pochopiť samých seba. Jej písanie je jednoduchšie ako písanie beletrie, podľa mňa ju môže písať takmer každý, kto vie písať a chce písať. Mám o tom podrobnejší text na mojom webe

Moje poďakovanie

Rada by som vám poďakovala za podporu a aj za to, že ste využili informácie na kurzoch, ktoré sme spolu doteraz zažili. Je pre mňa radostné vidieť, ako vznikajú nové knihy. Včera to bolo presne 12 rokov od vydania mojej prvej knihy Momenty zo života vydatej ženy. Medzitým som ich vydala niekoľko, ale to zrejme viete. Nasledovali otázky Ako si vydala knihu, vieš mi pomôcť s rukopisom, ako si našla vydavateľa, prečo potrebujem editora, ako sa mám pohnúť, keď chcem dopísať knihu… Mnoho mojich blízkych sa ma pýtalo, prečo nevenujem svoj čas radšej vlastnej tvorbe. Dlho som hľadala odpoveď, no pochopila som ju až nedávno, vďaka svojej koučke, ktorá mi tak jasne zhrnula, čo si uvedomila. Keď na niečo prídeš, potrebuješ o tom hovoriť ďalej. Preto som kedysi založila Autorskú školu Literario.


Dnes som vám mala chuť povedať, že písanie rodovej knihy je niečo, čo považujem za mimoriadne zmyslupné. A aj keď je mi veľmi ľúto, že moja babička žiadnu rodovú knihu nenapísala, som vďačná, že mi zo seba odovzdala, čo mohla a za seba cítim potrebu, šíriť a posielať túto múdrosť ďalej. 


Majte krásny predvianočný čas, priatelia. Ďakujem vám a želám nám slnko v srdci aj na oblohe. 


Gabi Revická

Chcete mať so mnou aktívnejší kontakt?


Chcete mať so mnou aktívnejší kontakt?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *