Sedím na gauči a píšem svoju ďalšiu knihu. Nie je príliš štandardné, aby mal spisovateľ rozpísaných viacero kníh. Vraj by som mala byť sústredená na tú, ktorú práve píšem, byť absolútne prepojená s mojími postavami a presne vedieť, ktorá má kedy a čo vo svojom vrecku. Tak ma to učili. Ale som celá neštandardná, tak sa nedá čudovať, že aj knihy píšem po svojom.
Moja blízka priateľka, Tami Osaďanová hovorieva, že som do systémov absolútne nezaraditeľná. Zvyknem to skúšať, niektoré aj veľmi oceňujem, ale má pravdu… Iná moja priateľnica z umeleckých kruhov, Slávka Halčáková, mi už dávno povedala, aby som sa nezaoberala systémami, ktoré iným zaručene fungujú, pretože ma budú v tvorbe len zdržiavať. Ale niet nad vlastnú skúsenosť, tak som si mnohé techniky písania vyskúšala a som presne tam, kde som bola. Potrebovala som si nájsť, vlastne nie nájsť, ale prijať, že mám svoj štýl písania a že presne takto mi to pôjde. Je možno komplikovanejší a je pravdou, že ma spoznávanie iných techník obohatilo, ale nedokážem sa nimi riadiť ani podľa nich písať. Výsledkom po nich bolo, že som dlho nič nedokázala napísať. Väčšinou potrebujeme prísť na to, ako a čo je pre nás optimálne, márne nás celý svet presviedča, ako to má byť pre nás najlepšie.
Keď som absolvovala školu pre koučov, učili nás neradiť, ale klásť správne otázky, aby si na odpoveď prišiel každý sám. „Každý klient si bude viac vážiť odpoveď, na ktorú príde sám. Rozhodne viac ako keby ste mu radili vy,“ hovorievali nám.
Po spoznávaní iných postupov písania sa vraciam ku svojmu štýlu a prijímam, že je pre mňa najlepší. Dokonca aj na gauči sa mi výborne sedí aj píše, napriek tomu, že veľa mojich kolegov píše síce v sede, ale za stolom. Na to som tiež prišla až vtedy, keď som urobila viacero rozhovorov s rôznymi autormi. Tvrdili, že píšu za stolom, teda po sediačky a nijako inak. Majú pravdu. Je to úplne iná koncentrácia. Ale ktovie, možno nemajú dobrý gauč.:) Hoci som za posledné roky vymenila svoje prázdninové bývania viackrát, na gauče som mala vždy šťastie. Som gaučaňa a mám rada prázdninové bývania. Moja dobrá priateľka zo školských čias, Zuzana Lauermannová, ktorá sa venuje transformačnému koučingu a je v tom brutálne dobrá, ich nazvala inšpiratívne bývania. Vďaka nej som pochopila, že sú pre mňa dôležité a prijala som, že sú súčasťou môjho životného obdobia. Mnoho umelcov malo svoje prechodné bývania a podporovalo ich to v procese ich tvorby. Viem, že príde čas, kedy sa usadím v mojej vílej vile. Zatiaľ ju mám vo svojich vizualizáciách a s láskou sa s ňou prepájam.
Možno obľubujete systémy, ktoré niekto vymyslel, možno inklinujete k vlastným. Možno obľubujete stabilitu, ale môže byť, že ste podobne ako ja prijali, že najväčšou istotou je zmena. Možno je aj pre vás skutočný domov vo vás a na miestach, kde sa vaša duša cíti spokojná a neupína sa nevyhnutne len na jedno miesto, kde by sa mala cítiť najlepšie.
Prijala som fakt, že mám niektoré veci inak. Nie je na tom nič zlé, ak žijeme mimo nalinajkovaného spôsobu života. Rovnako ako nie je nič zlé na tom, ak niekomu vyhovuje opak. Dôležité je, že žijeme seba. Aj keď práve cesta k sebe a zistenie, kým som – kto som, je neraz tá najnáročnejšia cesta.
Tip na jednu z týchto ciest vám s radosťou doručím vo forme krátkych poznaní. Stačí, ak pošlete vaše meno a emailovú adresu. Ktovie, možno sa vám zídu, možno budú len jednou z puzzle, ktoré sa vám môžu zísť. Uvidíte. Samozrejme, vaše údaje budú spracovaná v súlade s GDPR, ktoré má moja firma ošetrené.
E-darček v podobe textu – súhrn krátkych poznaní
Rada by som týmto textom obohatila aj vaše poznania. Poteší ma, ak vám akokoľvek pomôžu. Mne pomáhajú pri seba-uvedomovaní, keď si pripomínam, kto som a čo práve robím. Pomáhajú mi zvedomovať spojenie so svojou ja, so svojou podstatou, ktorá mi nie raz uletela.
