Rada by som s vami pozdieľala niečo osobné, čo zasiahlo nie len môj súkromný, ale aj pracovný život.
Pred pár dňami som sa rozlúčila s mojim ocinom. Bol veľmi chorý a veľmi trpel. Smrť bola už vykúpením. Hoci sme čakali, že budeme v rodine veľa plakať, dejú sa nám úsmevné situácie, ktoré pripisujeme jeho veselej duši. Prvá sa udiala, keď sme s maminou zašli za kňazom, aby sme dohodli podrobnosti poslednej rozlúčky. Ďalšia sa prihodila priamo na pohrebe a akoby to nemalo konca. Vypočula som si krátku prednášku autora knihy Hovory s Bohom, v ktorej prízvukoval, že náhody neexistujú a odvtedy si všímam znamenia ešte viac a uvedomujem si, že život je vlastne plný indícii. Prijímam, čo prichádza a učím sa dešifrovať odkazy, akým som predtým nevenovala pozornosť.
Po dlhšom čase som sa začala venovať mojej prvej knihe, v ktorej som písala aj o mojej Babičke. Minulý týždeň som nahrala úryvok – poviedku, ku ktorej som sa vrátila vďaka jednému mladému dievčaťu s dramatickým životným príbehom. Ak máte chuť prečítať si viac o nevšednom marketingu mojej knihy alebo si chcete vypočuť krátku poviedku v mojom podaní, nájdete ju na mojom webe revicka.sk
Udalosti posledných dní ma vyzvali k tomu, aby som smerovala svoje písanie aj k rodovým knihám a rada by som si k nim prizvala zopár autorov, pokojne aj takých, ktorí ešte nič nenapísali. Ak vás vábi napísať knihu pre váš rod, neváhajte, napíšte mi, zladíme si termíny pre novú autorskú skupinu.
