Dlho som odolávala, no dnes ráno som sa rozhodla, že o tom napíšem. Nemôže byť náhoda, keď sa ma viacero žien pýta, ako zvládnuť rozchod a odchod z dlhoročného vzťahu. Týchto otázok dostávam už priveľa. Spomenula som si na seba, ako som sa pri podobnom rozhodovaní pýtala žien, ktoré našli odvahu zmeniť svoj život v podobnej etape života.
Keď dostávam otázky ohľadom rozchodu, vždy sa pýtam, či je naozaj nevyhnutné sa rozísť. Možno áno, možno nie. Sama som dlho hľadala riešenia, kým som sa rozhodla pre zmenu. Písala som si denník, ktorý mi neskôr nesmierne pomohol. Nevinná pomôcka, ktorá tak veľmi pomáha. Zrejme je prirodzené, že po čase prichádzajú myšlienky, ktoré predošlé rozhodnutia spochybňujú. Práve v tom mi môj denník veľmi pomohol. Odpovedal na všetko, čo som už nedržala v pamäti. Spomienky, myšlienky, pocity, ktoré hlava neskôr už vytesňovala. Pomohol mi pochopiť samú seba. Akoby som listovala v pamäti môjho mladšieho ja, hoci išlo len o pár rokov a niekedy len pár mesiacov z mojej minulosti.
Viem, aké to je, keď cítite nevyhnutnosť zmeny vo vašom živote. Keď vás všetko tlačí a viete, že už prišiel čas, kedy musíte konať, inak toľko zúfate, dúfate a dokola zase zúfate, až sa bojíte, že sa zbláznite alebo ochoriete… Pochopila som, že za tento pocit nemôže nik iný než ja a rovnako som jediná, ktorá ho môže zmeniť. Plne som prebrala zodpovednosť za seba a svoje pocity, veď ide o môj život, mňa samú a moje rozhodnutia, ktoré buď z úcty k svojmu poslaniu urobím alebo obetujem seba samú a na konci života budem smútiť za všetkým, čo som si nedovolila zažiť.
Som sebecká, keď si idem za svojim rozhodnutím?
Keby sme boli bývali s mojim partnerom spolu spokojní, myslím obaja spokojní, čo by som ešte raz rada zdôraznila:
SPOKOJNÁ JA a SPOKOJNÝ ON, t.j DVAJA SPOKOJNÍ V JEDNOM VZŤAHU,
tak by nebol žiadny dôvod na radikálne zmeny.
Cítila som, že nie je šťastný. Cítila som, že nie som spokojná a tým pádom ani šťastná. Vedela som, že sa veľmi ľúbime. Dlho som si myslela, že je nešťastný, lebo stratil sebarealizáciu alebo je nešťastný kvôli nevyriešeným problémom z obdobia dospievania. Nejaký čas tvrdil, že bol nešťastný kvôli mojim rozhodnutiam. Každý to vidí odlišne. Minimálne nejaký čas. Ťažko s tým niečo spraviť, hlavne, kým je problém ešte horúci, nestrávený, stále čerstvý a nerozlúsknutý. Jediné a veľmi vzácne, na čom sme sa vedeli obaja zhodnúť bolo, že naše duše zostali v hlbokej láske, že sme vytvorili nádhernú rodinu a keď sa obzrieme späť, tak sme spolu vo dvojici žili, v porovnaní s inými pármi, priam rekordný čas. Vyše dvadsaťpäť rokov. Potom to už nešlo, skúšali sme všeličo a dlho. Každý pokus bolel ešte viac… Ale vieme, že sme skúsili všetko, čo bolo v našich silách. Možno aj viac.
Rozchod po toľkých rokoch môže byť horší ako smrť. Bolo to veľmi boľavé, no nevyhnutné zároveň. Viem, že keby som sa nebola bývala zaľúbila, nemala by som odvahu ani silu, nasledovať svoju dušu a nenasledovala by som svoju cestu. Nie každý to môže pochopiť, dôležité pre mňa bolo, aby som to chápala ja sama.
Predtým, než som odišla z dlhoročného vzťahu, pýtala som sa žien, ktoré sa rozhodli pre podobný rozchod z viacročného vzťahu. Pýtala som sa presne to, čo sa ma dnes pýtajú ženy na rovnakej križovatke rozhodnutí.
- Uživíš samú seba?
- Ako dokážeš žiť alebo bývať sama?
- Nie je ti po večeroch smutno?
- Nebýva ti za tým všetkým ľúto?
- Ako si zvládla celú tú cestu prechodu?
Ako sa uživíš, dokážeš sa uživiť sama?
Podnikám a učím podnikať a byť finančne nezávislým aj iných. Samozrejme, má to svoje úskalia a nie je to vždy iba ružové. Je iné ťahať domácnosť vo dvojici, ale aj finančná nezávislosť má svoje vlastné aspekty výhod aj nevýhod. Keď som sama, som zodpovedná za samú seba a nemôžem sa na nikoho vyhovárať.
Ako dokážeš bývať sama?
Prvé obdobie, druhé, tretie, štvrté, piate, šieste alebo súčasné? Každé malo svoju fázu. Nesmierne mi pomáhali mantry a tanec. Vtedy som ešte nevedela, aké sú liečivé. Stali sa súčasťou každého môjho rána. Zaväzovala som si oči, spievala som si a tancovala na ne. Potrebovala som priestor pre seba, ale aj ľudí a mojich drahých priateľov. Mala som to o to ľahšie, že som mala svoju ženskú lásku. Nebývame spolu, ale stretávali sme sa, vždy, keď to išlo. Terapeuti zväčša neodporúčajú nového partnera, kým sa rana po predošlom vzťahu nezahojí. Neviem to porovnať, viem, že nebyť môjho nového vzťahu, bolo by to náročnejšie. Táto téma má viac vrstiev, tie radšej rozviniem osobne alebo inokedy, lebo je naozaj veľmi košatá.
Nebýva ti za tým všetkým ľúto?
Aj áno, aj nie. Trvalo mi veľmi dlhý čas prijať nielen svoje pocity, ale aj vplyv nášho rozchodu na našu rodinu a blízkych. Rozchodom sa čiastočne rozbil náš svet a potrebovali sme si ho celý zmeniť. Pôvodne sa zdalo, že jeden nebude patriť do sveta druhého, naozaj to bol dlhoročný proces, kým sme obaja pochopili, že ignorovať existenciu toho druhého je oveľa horšie pre nás oboch. Boli sme spolu spútaní akoby zrastení a poprepájaní vzťahovými väzbami. Prijať, že máme nové vzťahy, v ktorom sú nové prvky a staré už nemôžu fungovať, nám trvalo naozaj veľmi dlhý čas. Veľa hádok, bolesti, rozbrojov, osočení, terapií, zmierovania, posledných pokusov a posledných koncov, až sme sa rozhodli pre definitívnu zmenu, ktorá aj tak nebola stále definitívna. Pomohlo až prijatie, že máme medzi sebou nový typ vzťahu a ten druhý stále existuje, aj keď má každý z nás svoju novú lásku.
Ako si zvládla celú cestu prechodu?
Veľmi veľa denníkov, liečivé divadlo, tanec, terapie, veľa kreatívnej práce, mantry, tantra, pobyty na samote pod lesom v prenajatej chalupe, ktorú som premieňala na krajšiu a pomenovala som ju Kuranderka, etikoterapia, pochopenie, že to všetko nebolí len kvôli nášmu rozchodu, ale súbežne prišiel Syndróm opusteného hniezda, lebo deti nám odleteli a bývajú už samé – veľmi zaujímavý fakt.
Moje drahé predrahé priateľnice, ktoré dokázali počúvať, aj keď už miliónkrát počuli to isté. Jedna z nich, drahá Andy, by si zaslúžila zlatú medailu…
Pravidelné činnosti a rituály, vedomia, že na to nie som sama a že ani nie som jediná žena, ktorá rieši niečo podobné. Veľmi veľa zdieľaní… Veľa aktívnej práce a účasti na workshopoch, ktoré rozširovali moje poznania a pomáhali mi na mojej ceste.
Ako to zvládali blízki
Jedna dcéra trpela, keď sme podliehali ilúzii, že by sme to predsa len ešte mohli skúsiť. Druhá trpela, keď sme boli od seba. Rodičia akoby absolútne neprijali náš rozchod. Keď sa zdalo, že áno, tak v podobe, že ostávame súčasťou našej rodiny, aj keď nie sme už manželia. Vôbec nám to neuľahčovali vnúčatá, pretože mali tendenciu, dávať nás stále dokopy, ale prinášali nekonečné objatia, ktoré zase dodávali energiu.
Aké to je, mať nový vzťah a liečiť sa zo starého
Hoci bola moja ženská láska pri mne, muselo byť aj pre ňu veľmi náročné, riešiť moje trápenia namiesto toho, aby sme mali čistý priestor pre náš nový vzťah. Ale zvládli sme to.
Všeličo naše vzťahy preveruje. Trápenia, pandémia, nestabilita. Okolnosti, ktoré nás ovplyvňujú emočne, finančne, zdravotne…
Aké to teda je?
Po večeroch mi nie je smutno, naopak, užívam si čas pre seba, ak nemám iný večerný program. Finančne to zvládam, ale často myslím na starobu a želám si, aby sme vytvorili priestor s viacerými ľuďmi, ktorí sú si mentálne a hodnotovo blízki a mohli sa na seba spoľahnúť, keby sa komukoľvek stalo čokoľvek. Nemyslím si, že by ľudia mali spolu žiť len zo strachu zo samoty alebo zo staroby, choroby alebo z nedostatku peňazí. Roky sledujem skupinu ľudí, ktorí spolu podobný priestor vytvorili. Funguje im to vyše 40 rokov. Keď sa niekto s niekým rozíde, môže zostať bezpečne bez vzťahu, pretože nečelí podobným strachom. Myslím si, že to je cesta pre život a spolužitie v budúcnosti.
Vzťah, v ktorom som, je veľmi nevšedný, možno vás zaujme moje rozprávanie v Talkslov s Máriou Bernátovou.
Rada by som zvolala ženy na:
ženské zdieľania,
kde sa môžeme o podobných témach rozprávať. Manželské, manželstvo uzatvárajúce alebo manželstvo otvárajúce. Viem, aké je, žiť v manželskom vzťahu, bola som v ňom vyše 25 rokov a pochádzam z rodiny, v ktorej platilo, že mojich rodičov rozdelila až smrť. Možno ani tá. Viem, aké je, žiť sama a mať vzťah, aj aké to je, keď som v otvorenom vzťahu.
Nevšedné ženské zdieľania by mohli byť cestou aj pre vás, ktoré neviete, kde nájsť bezpečný priestor a overiť si, či je “normálne”, čo žijete. Zdieľanie je niekedy liečivejšie ako terapia samotná.
POZVÁNKA NA STRETNUTIA so ŽENAMI
Pozývam vás do kruhu žien, ktorý priebežne vytváram podľa toho, aké sú vaše témy, otázky, obavy.
Termíny stretnutí vám rada pošlem na vyžiadanie. Ak vás vábi individuálne stretnutie, t.j. zdieľanie vo dvojici, dajte vedieť (online alebo offline v Pezinku).
Rovnako vám rada ponúknem účasť v mojich podporných skupinách alebo v zdieľacom divadle.
Teším sa na vás aj na vaše spätné väzby.
PRIHLÁŠKA
Naše odporúčanie
Po odoslaní prihlášky by ste mali do 5 minút dostať automatickú odpoveď. Ak by vám neprišla, odporúčame, aby ste sa pre istotu pozreli, či sa nenachádza v Reklamách, pretože by sa mohlo stať, že by sa vám stratila aj naša odpoveď s konkrétnymi informáciami, na ktoré budete čakať.
