teší ma, že ste ma našli na nete. Ešte radšej sa s vami spoznám naživo, hoci to nie je vždy reálne. Zaujíma ma či ste sa ku mne dostali cez moje knižky, aktivity, ktoré robím s Eženy.sk, s Autorskou školou Literario.eu alebo vďaka môjmu celkom aktívnemu Facebooku alebo vďaka Audio rádiou Vílovo, kde ponúkam pestrú paletu rozhovorov s ľuďmi, s ktorými sa rada rozprávam.. Rada s vami preskúmam, ako si predstavujete ideálny stav vášho bytia a ako sa k nemu dostať, aké sú vaše tiene a radosti, aké sú vaše talenty a ako ich využiť pri vašej sebarealizácii. Som akreditovaná koučka, absolvovala som školu pre kňažky, študujem etikoterapiu a araretamu.
Všetko, čo ma život učí, prenášam do svojich kníh, workshopov a zdieľaní. Obohacovanie druhých ľudí vďaka tomu, že otváram vlastné poznania, považujem za svoje poslanie. Preto s takou obľubou s vami hovorím individuálne na konzultáciách, zdieľaniach a besedách. To, ako podnikám v oblastiach, ktoré ma zároveň aj bavia, s láskou učím ďalej. Ak vás to zaujíma, budem rada, keď mi napíšete.
 |
Ak máte pocit, že vo vašej fantázii je to zaujímavejšie ako v reálnom svete, smelo napíšte svoj príbeh Laure Filipi, autorke knihy Milenky žien, ktoré som v rámci svojho vydavateľstva v tomto roku vydala. Odvážna kniha je o ženách, ktoré sa milovali so ženami, o ich dilemách a pohľadoch na odlišnosti sexuality ženy s mužom a ženy so ženou. Viac... |
Som, rada, že si zavolala, aj ja som ti chcela zavolať.
Keď som počula, čo som povedala, dcéra, s ktorou som volala sa rozosmiala a mne napadlo, že by táto veta bola vhodná aj ako názov pre divadelnú hru. Som taká inšpirovaná hrou, ktorú som prednedávnom videla, priam mi srdce piští, aby som nasledovala volanie duše a napísala svoju vlastnú. Ale to už piští poriadne dlho, no niečo som s týmto prianím predsa len spravila. Napíšem vám o tom… Za posledné dva roky som sa dostala na menej divadelných predstavení ako pred pandémiou, ale fascinovali ma svojou špecifickou interpretáciou. Boli to tieto: Motion of diares – úžasné komorné performance o menštruácii. Ministry of loneliness – inscenácia o samote, hlboké myšlienky o dopade samoty. Roľa – scénické agrárne dielo o predkoch, ktoré sa odohrávalo na roli. Krehkosť – divadelná inscenácia o krehkosti mysle s rezonančnými myšlienkami, ách… Kedysi som chodila na kurzy liečivého divadla k herečke Kristínke Sihelskej, ktoré realizovala spolu so Zuzkou Bajkajovou. (Prekliky…
Moje malé zdieľanie a malá prosba
Dnes som sa konečne hlbšie zaborila do procesu písania vlastnej rodovej knihy. Podľa systému Human Design som typ človeka, ktorý potrebuje počkať a až keď zacíti, že prišiel správny čas pre realizáciu, tak začne. Zvedomenie tejto informácie mi prinieslo veľké pochopenie o tom, prečo, ako a kedy konám. Podľa Gallupovho testu (talenty, silné stránky) mám v prvej päťke vymýšľajúci, strategický, vizionársky, spoločenský, ale aj AKČNÝ talent. No napriek tomu sa moja akčnosť prejaví až v okamihu, keď cez svoje emócie pocítim, že mám s niečím vyjsť von. Keď mi telo potvrdí ÁNO – TERAZ! Dnes to tak bolo. Sadla som si k výsledkom niekoľkomesačných sedení v rámci transformačného koučingu a prečítala som si zhrnutia o svojich myšlienkach, zámeroch, dilemách a pocitoch. Pochopila som, ako a prečo je pre mňa dôležité zdieľať. Moja dobrá priateľnica, neurokoučka Zuzana Lauermannová, ktorá so mnou tieto sedenia viedla a trpezlivo ma koučovala, mi to vcelku…
Ako píšem, ako bývam, ako to mám so sebauvedomovaním
Sedím na gauči a píšem svoju ďalšiu knihu. Nie je príliš štandardné, aby mal spisovateľ rozpísaných viacero kníh. Vraj by som mala byť sústredená na tú, ktorú práve píšem, byť absolútne prepojená s mojími postavami a presne vedieť, ktorá má kedy a čo vo svojom vrecku. Tak ma to učili. Ale som celá neštandardná, tak sa nedá čudovať, že aj knihy píšem po svojom. Moja blízka priateľka, Tami Osaďanová hovorieva, že som do systémov absolútne nezaraditeľná. Zvyknem to skúšať, niektoré aj veľmi oceňujem, ale má pravdu… Iná moja priateľnica z umeleckých kruhov, Slávka Halčáková, mi už dávno povedala, aby som sa nezaoberala systémami, ktoré iným zaručene fungujú, pretože ma budú v tvorbe len zdržiavať. Ale niet nad vlastnú skúsenosť, tak som si mnohé techniky písania vyskúšala a som presne tam, kde som bola. Potrebovala som si nájsť, vlastne nie nájsť, ale prijať, že mám svoj štýl písania a že presne…
Pre ženy, ktoré sa stresu už presýtili
Tento newsletter som venovala ženám, ktoré sa stresu už presýtili. Aj som ho tak pomenovala. Možno sa osloví aj vás. Hoci sa rozposlal, podobne ako mnohé iné, je aktuálny stále a ak budete mať chuť reagovať podobne, ako niektoré jeho čitateľky, poteším sa. Milá žena, viem, je to náročné, keď z každej strany útočí dáky online webinár, ktorý nám pripomína, ako potrebujeme byť v kontakte s aktuálnym online trendom a porozumieť, ako fungujú hashtagy v instantnom Insta-svete a pravidlá pre písania textov a emailov, aby sme nezabudli klientom ešte niečo predať, lebo…. Motanie, v ktorom často prichádza smelá pripomienka, že nevyhnutne potrebujeme čas pre seba. Pre svoje lásky a radosti. Mám to podobne. Som veľmi vďačná, keď ma niečo spomalí a zamýšľam sa nad tým, aký zmysel to celé naháňanie má. Utekáme tak pred sebou v mene dokonalého biznisu? Alebo si nebodaj myslíme, že táto cesta k potenciálnemu zbohatnutiu nás…
Láska, vzťahy, manželstvo, rozchody, rozvody
Tento rozhovor sme pripravovali veľmi dlho. Adela mi kládla otázky, medzi ktorými som si pýtala priestor na hlbšie zamyslenie. Ona je v manželskom vzťahu a ja som z toho svojho odišla s prianím, byť slobodná a podporiť vzťah k sebe. Často som mala pocit, že je to skôr terapia než rozhovor. Možno by sa aj dalo hovoriť o rozhovore s prvkami vzájomnej terapie. Jej otázky ma dostávali do minulosti a preverovali pevnosť mojich rozhodnutí. Bola som vďačná, že nie som pod časovým tlakom. Uvedomovala som si, ako veľmi potrebný bol čas na hojenie emočných rán a aj čas na overenie si, ako to všetko v hĺbke svojej duše mám. Šťastné vzťahy sú podľa niektorých ilúziou. V konečnom dôsledku nás najmenej zaujímajú. Častokrát sme šťastní vtedy, keď sa vystavíme bolesti. Prečo je to tak, dá sa naplno žiť (s) láskou, ale zároveň bez bolesti? Možno to tak skeptici majú. Neviem. Mňa…
Čakajú od nás, že to bude ako vo filmoch. Čo s tým môžeme urobiť?
Milé ženy, veľmi nerada, ale s absolútnou zodpovednosťou otváram tému, ktorú som v nádeji, že sa vyrieši, vytesnila. Dnes s vami budem zdieľať. Veľmi osobne, hoci som presvedčená, že tento príbeh zasiahne mnohé z vás. Keď sa narodila naša prvá vnučka Lilia, sľúbila som nebesám, že priložím ruku k dielu a urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som pre ženy nášho rodu urobila maximum. Podarilo sa mi zabezpečiť, aby jeden z najčítanejších ekonomických časopisov – Profit, zverejnil niekoľko významných rozhovorov o nevyhnutnosti vytvorenia prirodzených podmienok a dôstojnom prístupe k ženám a k ich deťom aj v slovenských pôrodniciach. S E-ženami sme podporili konferenciu venovanú rovnakej téme a potom som akosi spľasla. Mala som pocit, že viac toho nedokážem a že je dosť aktivistiek, ktoré sa problémom v slovenskom zdravotníctve, resp. o ľudskom prístupe, venujú. Posledné mesiace som pozorovala vývoj filmu Neviditeľná. Možno ani vám neuniklo, že film z…
Úryvok z rodovej knihy
Keď rozkvitne modrofialový orgován Dnes mám porodeniny. Tridsiate narodeniny našej Niki. Včera večer ma prepadla nostalgia. Vrátila som sa do spomienky na deň, keď sme mali otcovu oslavu. Bolo Floriána, prišli aj moji starí rodičia. Pred tridsiatimi rokmi boli viacerí moji predkovia ešte nažive. Bola nedeľa a za predpokladu, že sa naše bábätko nevypýta na svet samé, som sa mala ráno hlásiť v nemocnici. Ženy vtedy hovorievali, že čakanie na pôrod v nemocnici boli hotové muky. Bývali sme vtedy u rodičov, mali sme svoju izbu a vlastný nábytok, ktorý sme si kúpili z peňazí od svadobčanov. Dostať sa k nemu v tej dobe bolo takmer nemožné, ale zas bratranec mal dobré kontakty, tak nám ho za tisíc korunový úplatok zohnal. V našej peknej izbe sme mali vlastnú manželskú posteľ a kolísku pre naše očakávané dievčatko. Nechcelo sa mi ležať v nemocnici, nevedela som si predstaviť, ako sa na túto predstavu vôbec naladiť….
Príbeh jedenásteho variantu
Jedenásty variant – keď počítate s desiatimi, naplní sa jedenásty Kedykoľvek plánujete desať variantov, príde jedenásty. Absolútne odlišný od predošlých desiatich. Skúste to sledovať… Keď riešime niečo, čo je v živote dôležité a dlho sa pripravujeme na rozhodnutie, ktoré pred sebou doslova tlačíme, naša kreatívna myseľ nám úplne prirodzene ponúka rôzne typy následných možností, ktoré sa po našom rozhodnutí môžu udiať. Čím dlhšie sa na osudový okamih pripravujeme, tým viac nám ich ponúkne. Optimistické, realistické, pesimistické. Niektoré môžu byť dokonca zábavné, iné dramatické. Povedzme, že máme pred sebou desať typov variantov, ktoré môžu nastať. Keď v nás rozhodnutie dozreje, máme pocit, že sme sa na každý jeden z nich stihli viac či menej dôkladne pripraviť a že ďalšie možnosti dopadov nášho rozhodnutia už neexistujú. Ale nie je to vždy tak. Nech je naša myseľ akokoľvek kreatívna, zvíťazia životné prekvapenia a pripomienka, že namiesto vymýšľania, ako ktorý variant ustojíme, by sme…
Koľko podôb môže mať láska?
S Máriou Bernáthovou, autorkou projektu Talkslow, sme nahrali celkom odvážny rozhovor o jednej z tabuizovaných spoločenských tém. Hoci som pred niekoľkými rokmi otvorila v knihe Juliet a tá druhá tému bisexuality, na viac som vtedy nebola pripravená ani som o nej viac nevedela. Moje aktuálne rozprávanie je pretkané osobným príbehom. Verím, že jeho počúvanie bude pre vás obohacujúce. Ak máte otázky, budem sa na ne tešiť.
Čo je rodová kniha a čo by mala obsahovať?
Rodová kniha je kniha pre náš rod. Predstavte si, že by ste mali možnosť nahliadnuť do knihy, ktorú napísal o svojom živote niekto z vašich predkov a vy by ste vďaka nej lepšie chápali svoj vlastný životný príbeh. Predstavte si, aké by pre vás mohlo byť, keby bol obsah knihy vášho rodu napísaný otvorene, bez vynechaných súvislostí s inými rodinnými príbehmi a bez snahy, sprostredkovať vám len pozitívne verzie spomienok. Prvýkrát som o písaní rodovej knihy začala uvažovať po prečítaní kníh o Anastázii od Vladimíra Megreho. V jednom dieli, ktorý sa volá Rodová kniha vysvetľuje, aký hlboký zmysel by mali knihy s odkazmi od našich predkov. Od našich babičiek a dedov.
Poďte s nami napísať spoločnú knihu alebo vlastnú rodovú knihu
Rada by som s vami pozdieľala niečo osobné, čo zasiahlo nie len môj súkromný, ale aj pracovný život. Pred pár dňami som sa rozlúčila s mojim ocinom. Bol veľmi chorý a veľmi trpel. Smrť bola už vykúpením. Hoci sme čakali, že budeme v rodine veľa plakať, dejú sa nám úsmevné situácie, ktoré pripisujeme jeho veselej duši. Prvá sa udiala, keď sme s maminou zašli za kňazom, aby sme dohodli podrobnosti poslednej rozlúčky. Ďalšia sa prihodila priamo na pohrebe a akoby to nemalo konca. Vypočula som si krátku prednášku autora knihy Hovory s Bohom, v ktorej prízvukoval, že náhody neexistujú a odvtedy si všímam znamenia ešte viac a uvedomujem si, že život je vlastne plný indícii. Prijímam, čo prichádza a učím sa dešifrovať odkazy, akým som predtým nevenovala pozornosť. Po dlhšom čase som sa začala venovať mojej prvej knihe, v ktorej som písala aj o mojej Babičke. Minulý týždeň som nahrala…
Poviedka o babičke, rodové knihy a nevšedný marketing
Marketéri najväčšieho slovenského kníhkupectva nepredpokladali, že by sa moja prvá kniha Momenty zo života vydatej ženy predávala a kládli si otázku, prečo ju majiteľ firmy chce vydať. Bola som jedna z mála slovenských autoriek, ktorým samotné Panta Rhei vydalo knihu. Radostným prekvapením bolo, že sa celkom rýchlo vypredala. Spočiatku som chcela realizovať dotlač vo vlastnom vydavateľstve, ale viazala ma ešte autorská zmluva a neskôr sa mi už nejavila obsahovo aktuálna. Navyše som mala v sebe presvedčenie, že by som niektoré príbehy napísala úplne inak.
Príbeh o mojej ceste alebo Kuranderka a ja
Hovorí sa, že keď chce žena prejsť premenou, ukončiť cestu princeznej a stať sa kráľovnou, optimálne pre ňu je, keď si prenajme starú chatrč. Nikdy predtým, než som si staršiu chalupu prenajala, som túto radu nepočula. Ale sedí to. Je to múdra rada. Stará chalupa vás naozaj preverí v mnohých ohľadoch. V lepšom prípade budete mať šancu včas rozpoznať svoju pýchu a dlhoročné mienky vášho ega, ktoré bude vášmu vedomiu posielať správy o tom, že máte na viac.
Máš svoj plavák?
– Poď si so mnou zaplávať.– Počkaj, vezmem si svoj plavák.– Na čo ti je plavák? – Vždy, keď idem sama do hlbokej vody, beriem si so sebou plavák.– To je dobrý nápad, ale načo ti bude, keď pôjdem s tebou?– Aha. Máš pravdu. Keď v tom budeme spolu, ty si vlastne môj plavák! Milé dámy, máte svoj plavák? Je to veľké šťastie, keď máme okolo seba ľudí, na ktorých sa môžeme spoľahnúť. Rodinu, partnerov alebo priateľov. Dlhé roky som sa zamýšľala nad tým, ako spojiť malú skupinu ľudí, ktorá si v nejakom životnom období želá žiť v malej osade a tí, ktorí by mali pocit, že chcú so svojimi susedmi zostarnúť, by v nej zostali natrvalo. Je to podobné, ako keby ste sa nasťahovali do novej štvrte, do ktorej sa všetci prisťahujú v rovnakom období, ale susedov si vyberáte spoločne a slobodne vy. Nie váš developer. Aj keď sa môže stať, že aj developer…
Keď stratíme hlavu, nájdeme seba – dáva vám to zmysel?
Predstavila som si obraz zaneprázdnenej ženy, ktorá pod nálepkou zodpovednosti neustále opakuje, že nemá čas, nemá energiu… Blízki jej skúšajú pomáhať, ale nič zásadné sa nemení. Málinko, trošku, ale nič mimoriadne. Ak to trvá dlhšie, už sa jej radšej nikto neprihovori, lebo okolo seba vytvára pole, ktoré nie je príjemné a odpoveď je jasná. Stále rovnaká. Navyše by sa cítili ako zlodeji jej času, čo naozaj nik nechce. Môže sa stať, že sme už v podobnej situácii na miestne zaneprázdnenej ženy kedysi boli a namiesto súcitu zavládne pocit viny, pretože vidíme – akoby samú seba. Predstavila som si obraz tej istej ženy. Je rozžiarená, usmiata, plná energie. Má chuť komunikovať, žiari, jej biopole vysiela jasný signál o jej spokojnosti. Nie je celkom isté, že bude mať viac času, ale byť v jej prítomnosti je podstatne príjemnejšie, lebo má chuť zdieľať, čo sa stalo. Stretla niekoho alebo niečo. Niekoho alebo niečo,…
Ako to máte s pravdou o Vianociach a iných pravdách?
– Veľmi by som chcela aj túto hračku, – ukecáva malé dievčatko dospeláka v obchode s hračkami. – Zlatko moje, ale dohodli sme si jednu hračku a kúpila som ti už dve. – Ale ja by som ju naozaj veľmi chcela, – skúša ďalej. – Čo keby sme išli za pani predavačkou, ktorej patrí tento obchod a poprosila by som, aby mi ju odložila do najbližšieho sviatku. Veľmi by som ju chcela… – Miláčik, najbližšie sú Vianoce, – snaží sa dospeláčka uhrať situáciu, obzvlášť pred publikom ďalších dospelých, pred ktorými sa cíti čudne, lebo nie je ochotná kúpiť ďalšiu, aj keď nie príliš drahú hračku. – Takže by si ju mohla dostať na Vianoce.- Ale ako bude Ježiško vedieť, že chcem práve túto hračku? – Napíšeme mu, – odvetí víťazoslavne, aj keď sa jej ihneď dostaví hlúpy pocit, že v skutočnosti tomu krásnemu malému dievčatku – klame. Óch, učíme deti klamať…