Rodová kniha je kniha pre náš rod. Predstavte si, že by ste mali možnosť nahliadnuť do knihy, ktorú napísal o svojom živote niekto z vašich predkov a vy by ste vďaka nej lepšie chápali svoj vlastný životný príbeh. Predstavte si, aké by pre vás mohlo byť, keby bol obsah knihy vášho rodu napísaný otvorene, bez vynechaných súvislostí s inými rodinnými príbehmi a bez snahy, sprostredkovať vám len pozitívne verzie spomienok.
Prvýkrát som o písaní rodovej knihy začala uvažovať po prečítaní kníh o Anastázii od Vladimíra Megreho. V jednom dieli, ktorý sa volá Rodová kniha vysvetľuje, aký hlboký zmysel by mali knihy s odkazmi od našich predkov. Od našich babičiek a dedov.
Hoci Megre vo svojej knihe nedáva žiadne technické návody, ako rodovú knihu napísať, vyvolal vo mne hlbokú túžbu, dozvedieť sa o písaní rodových kníh viac. Vtedy sa mi ani nesnívalo, že sa mi tento sen zhmotní a budem mať príležitosť stretnúť sa s autorom kníh o Anastázii osobne a urobím vďaka Katke Koledzai z časopisu Vitalita s Megrem aj rozhovor.
Rodové knihy pomáhajú pochopiť, kto sme
Počas návštevy mystického Avalonu a chrámu Bohyne v Glastonbury, som sa rozprávala s Liliou Khousnoutdinovou o jej babičke. O pár týždňov mi poslala knižku, ktorú napísala krátko pred svojou smrťou vďaka podpore svojej vnučky. Je to najútlejšia kniha, akú som čítala, no jej obsah vo mne rezonuje dodnes. Rozprávanie o živote tatárskej rodiny by mohol pokojne byť v kategórii rodových kníh, aj keď je kniha sama o sebe obohacujúca aj pre bežného čitateľa, ktorý s rodinou autorky nemá nič spoločné. Napadlo mi, že aj moja literárna prvotina – Momenty zo života vydatej ženy spadá do tejto knižnej kategórie. Vyhradená časť knihy je venovaná mojej babičke a jedna z poviedok o nej dokonca vyhrala v podaní mladej študentky Nikolky na celoslovenskej súťaži. Babičku v mojom podaní si môžete vypočuť na mojej webstránke (ak si chcete prečítať textovú verziu, stačí klik).
Čítame množstvo rôznych kníh od ľudí, ktorých nepoznáme, pritom by sme často lepšie rozumeli aj samým sebe, keby sme vedeli, z akých rodov vlastne pochádzame. Nie len z otca a maminy, ale veľkej rodiny našich prarodičov. S obľubou o základnom princípe rodovej knihy, tak ako ho vnímam, hovorím v súvislosti s mojou babičkou. Keby bola bývala babička napísala rodovú knihu, bola by to najvzácnejšia kniha pre našu rodinu. Unikát pre celý náš rod.
O čom je tvorba rodokmeňa a o čom je rodová kniha
Mnohí si rodové knihy zamieňajú s tvorbou rodokmeňu. Aj to má svoj hlboký zmysel a je dôležité vedieť, z koho pochádzame, akí boli naši predkovia, sú to mimoriadne zaujímavé zistenia a často podporujú dlhé rodinné zdieľania, keď sa rodiny stretnú a spájajú si informácie o ľuďoch, z ktorých pochádzajú. Je veľmi užitočné poznať rodovú líniu a prepojenia s našimi predkami, zachytiť to. Rodová kniha by mohla s rodokmeňom tvoriť skvelé spojenie, ale obe môžu vznikať aj samostatne. Hlavný rozdiel je v tom, že rodová kniha je o príbehoch a múdrostiach alebo odkazoch od našich predkov. Ak ju píšeme my, tak o odkazoch pre našich potomkov.
Čo s rodinnými tajomstvami v rodových knihách
Pokiaľ dokážeme otvorene naše posolstvá napísať, môžu mať pre našich potomkov veľmi silnú hodnotu. Mnoho rodín má svoje rodinné tajomstvá, ktoré nedávajú odkazom predkov dostatočnú jasnosť a zmysel. Nie je vôbec ľahké odkrývať ich. V takýchto prípadoch je na zváženie, či písanie rodovej knihy nezačať rodinnými konšteláciami alebo inou vhodnou terapiou. Závisí, aký hlboký vplyv môže mať rodinné tajomstvo na samotný obsah rodovej knihy.
Dôležitosť príbehov o našich predkoch
Náš učiteľ etikoterapie nám zdôrazňuje, aké obohacujúce je spoznávať príbehy o našich pradedoch a prababičkách. Keď sa hrám s mojimi malými vnúčatami, zvyknem im tiež rozprávať rôzne príbehy z našej rodiny. Občas im do toho kreslím, hoci mi to príliš nejde, no aj tak ma zvedavo sledujú. Veľmi ich baví počúvať, ako ich prababička (moja mamina) pošľapala ako malé dievčatko maličké kuriatka, čo jej na to povedala ich praprababička, ktorá na nás teraz pozerá z neba alebo ako si ich ujo sadol do vedra s pomyjami alebo ako ich pradedko oblial prababičku kávou a ako to prebiehalo, kým sa do seba zamilovali.
Rodová kniha – spôsob, ako odovzdať posolstvá potomkom, ktorých nestretneme
Predstavte si, že popíšete svoje príbehy a zaujímavé skúsenosti zo svojho života a jedného dňa si ich bude môcť prečítať aj vaša praprapravnučka, s ktorou sa s najväčšou pravdepodobnosťou nebudete mať šancu v tomto živote stretnúť. Jej môžete pomôcť pochopiť, aká bola časť rodovej línie, z ktorej pochádza a sebe darujete pocit, že ste niekomu odovzdali odkazy zo svojho životného príbehu. Určite máme aj iné možnosti, ako podporiť našich potomkov a ich budúce generácie. Napríklad tým, že na sebe “pracujeme”, očisťujeme sa od zbytočných zlozvykov a negatívnych myšlienok, rozpúšťame náš odpor a robíme všetko preto, aby sme eliminovali akúkoľvek toxicitu vo vzťahoch. Aj touto prácou robíme veľkú vec nielen pre seba, ale aj pre naše budúce generácie. Ale písaním rodovej knihy, so zámerom, vnímať ich ako nosnú cieľovú skupinu čitateľov, im môžeme naše poznania nádherne odovzdať.
Gabriela Revická
foto: Slávka Halčáková
Chcete napísať rodovú knihu alebo inú knihu, ktorú sa už dlhšie odhodlávate napísať?
Pozývam vás na BEZPLATNÝ WEBINÁR pre nových autorov.
