– Veľmi by som chcela aj túto hračku, – ukecáva malé dievčatko dospeláka v obchode s hračkami.
– Zlatko moje, ale dohodli sme si jednu hračku a kúpila som ti už dve.
– Ale ja by som ju naozaj veľmi chcela, – skúša ďalej.
– Čo keby sme išli za pani predavačkou, ktorej patrí tento obchod a poprosila by som, aby mi ju odložila do najbližšieho sviatku. Veľmi by som ju chcela…
– Miláčik, najbližšie sú Vianoce, – snaží sa dospeláčka uhrať situáciu, obzvlášť pred publikom ďalších dospelých, pred ktorými sa cíti čudne, lebo nie je ochotná kúpiť ďalšiu, aj keď nie príliš drahú hračku.
– Takže by si ju mohla dostať na Vianoce.- Ale ako bude Ježiško vedieť, že chcem práve túto hračku?
– Napíšeme mu, – odvetí víťazoslavne, aj keď sa jej ihneď dostaví hlúpy pocit, že v skutočnosti tomu krásnemu malému dievčatku – klame.
Óch, učíme deti klamať alebo im len nechceme vziať detské ilúzie o Ježiškovi? Stále neviem, ktorá pravda je pravdou pravdivou. Ako to máte vy? Čo by ste poradili žene v obchode? Alebo sebe? Ísť s pravdou von alebo ešte nechať priestor krásnej ilúzii o Ježiškovi a podobným ilúziám?
