Ako sa dostať z bolesti, ktorá nás bolí na duši, v tele…
Ako vytvoriť iný uhol pohľadu na trápenia a roztopiť bolesť
Ako sa dá nájsť cesta na vyriešenie problému a vidieť v ňom dar
Stalo sa mi mnohokrát, že som sa zamotala v situácii, ktorej som sama nerozumela a na to, aby som sa z nej dostala, som potrebovala vidieť samú seba z nadhľadu. Stálo ma to veľa síl, vystúpiť z roly, ktorú som žila celým mojim bytím. Bola som s ňou stotožnená, pretože sa diala naozaj v rámci môjho života a nie na pódiu. Posledne som sa pýtala samej seba:
Prečo som mala zažiť práve takýto príbeh?
Čo mi mala táto skúsenosť priniesť?
Aká múdrosť vyplýva z tohto zážitku?
S mojimi priateľmi a priateľkami zdieľame naživo neustále. Akurát v poslednej dobe trochu inak ako kedysi. Obzvlášť, keď ide o náročnejšie životné zápletky. Viete si predstaviť, vystúpiť na chvíľu zo situácie, v ktorej ste a pozrieť sa na ňu s odstupom – ako keby sa týkala niekoho iného, nie vás?
Čo je zdieľacie divadlo a z čoho som pri jeho tvorbe vychádzala
Zdieľacie divadlo som si zaželala vytvoriť pred rokom. Mali sme sa v ňom stretávať viacerí, pravidelne každú nedeľu večer. Aj keď to nevychádzalo úplne celkom podľa mojich predstáv, uvedomila som si, že od vyhlásenia môjho priania, založiť zdieľacie divadlo s prvkami liečivého divadla, takmer každú nedeľu večer s niekým zdieľam. A pravdou je, že veľmi často, presne podľa charakteristiky monodrámy – ako v liečivom divadle herečky Kristíny Sihelskej, ktorú mi do života priniesla dáma, ktorá môj život podobne vzácne obohatila – Zuzana Bajkaiová.
Naše stretnutia v liečivom divadle boli nesmierne obohacujúce, aj keď sme vo finále Kristínku presvedčili, že nechceme hrať pred publikom. Chceli sme hrať len pre seba. Cítili sme, ako nás divadlo lieči. Zaželala som si hrať a písať scenáre stále, čo ma aj motivovalo začať písať divadelnú hru. Tieto dámy mi vniesli úplne nový pohľad na arteterapiu. Dovtedy som ju praktikovala prostredníctvom liečivých techník, prostredníctvom písania a vďaka Tami Osaďanovej aj vďaka maľovaniu. Od okamihu, odkedy mi venovala kurz maľovania s farbami Annie Sloan, pochopila som, aké hodnotné dary nám umenie prináša. Primárne pre nás. Pochopila som, že umenie má primárne schopnosť liečiť autora, ktorý ho prináša. Naskytá sa otázka, ako je to potom s prijímaním umenia:
Môže umenie pôsobiť aj negatívne?
Môže sa stať, že sa pozeráme na obraz, ktorý je vyjadrením nevyriešených problémov samotného autora? Alebo čítame knihu, v ktorej sa autor vylial zo svojho trápenia a jeho editor nerozpoznal, že pre čitateľa táto literatúra nie je vhodná? Áno, môže sa to stať! Nie je jedno koho obraz a s akým obrazom v ráme, vám doma visí. Podobne je to s literatúrou, ak sa autor rozhodol liečiť si svoje traumy a jeho editor prehliadol súvislosti, aj čítanie vás môže poznačiť… So zdieľacím divadlom je to inak. Je ako mandala z kvetov, ktorú mnísi po jej vyskladaní vysypú do rieky. Jeho zmysel končí, keď si svoje problémy vyliečite. Či už prostredníctvom neho alebo vďaka ďalším navrhovaným technikám alebo nápomocným bytostiam.
Zdieľacie divadlo – arteterapia, v ktorej si zahráte seba a dovolíte si vystúpiť z roly, ktorá vás trápi. Pozriete sa na problém alebo situáciu z iných uhlov pohľadu ako pozorovateľ.
Čo mi prinesie divadlo, v ktorom hráte len pre seba, bez divákov
Zdieľacie divadlo v prvom rade nie je primárne určené pre verejnosť.
V zdieľacom divadle len zdieľate a rozprávate svoj príbeh tak, aby ste ho precítili. Využívame prvky monodrámy. Učíte sa v ňom dať priestor svojím emóciám a dovolíte im, aby prenikli do vášho tela tak, aby ste svoje emócie precítili všade. Nejde len o rozprávanie príbehu, ale aj o jeho precítenie, aj o precítenie vašich emócii po tom, ako príbeh skončil a pochopenie, čo vám priniesol.
Jedna z mojich učiteliek – Sandra Epstein, ktorej emočné esencie z Araretamy užívam, chodí pravidelne na Slovensko. Veronika Šablová je naša dlhoročná spojka a prekladateľka Sandriných myšlienok nielen do jazyka slovenského, ale aj do jazyka, ktorému rozumiem jasnejšie. Sandra nás na seminároch učila, ako sa dajú vyjadrovať emócie v tele. Ako veľmi extrémne a ako rýchlo sa dá z tejto emócie dostať do úplne opačnej emócie. Napríklad z hnevu do radosti. Z odporu do spojenia, atď. Aj tieto prvky prinášam do zdieľacieho divadla.
Pre koho je zdieľacie divadlo určené?
Pre ľudí, ktorí chcú otvoriť svoje problémy, pozrieť sa na ne z iného uhla pohľadu, dovoliť si vidieť ich, rozpoznať, čo je za nimi a aký dar môže samotný problém priniesť.
Pre koho zdieľacie divadlo určené nie je?
Pre niekoho, kto pochybuje a chce naďalej overovať, či má arteterapia zmysel.
Individuálne a komorné zdieľania a cena
Individuálne zdieľanie – zdieľacie divadlo pre 1-2, max 3 osoby – záleží na vás, či ho chcete absolvovať s niekým blízkym alebo sama/sám.
Trvá minimálne 2 hodiny, cena za 2 hodiny je 77 €/osoba
Príplatky za ďalší čas sú minimálne + 29 €/hodina/ osoba, alebo dohodou.
Pôvodné členky OZ E-ženy majú k službe benefit navyše – 45 minútovú konzultáciu.
Komorné zdieľacie divadlá zakladám s mojím malým tímom v rôznych mestách, medzi prvé patrí Limbach.
Ceny za účasť si nastavujeme v závislosti od lektorov (ak sú potrební ďalší lektori) a priestorov. Info o komornom zdieľacom divadle: gabi@e-zeny.sk
Termíny a miesto pre individuálne zdieľacie divadlo
Termíny sú individuálne a miesto konania sú Voderady pri Trnave, kam sa hravo dostanete po diaľnici z akejkoľvek časti Slovenska.
Lektorka a hosťujúci lektori
Gabi Revická – prečítajte viac o mne
O hosťujúcich spolu-lektoroch a lektorkách vám dám rada vedieť.
V prípade, že sa na nejakej križovatke počas vašej cesty dostaneme do bodu, kedy je vítaný iný konzultant, terapeut alebo neurokouč, etikoterapeut alebo psychológ, rada vám sprostredkujem svoje overené kontakty.
Prihláška
Naše odporúčanie
Po odoslaní prihlášky by ste mali do 5 minút dostať automatickú odpoveď. Ak by vám neprišla, odporúčame, aby ste sa pre istotu pozreli, či sa nenachádza v Reklamách, pretože by sa mohlo stať, že by sa vám stratila aj naša odpoveď s konkrétnymi informáciami, na ktoré budete čakať.
