Úryvok z rodovej knihy
Keď rozkvitne modrofialový orgován Dnes mám porodeniny. Tridsiate narodeniny našej Niki. Včera večer ma prepadla nostalgia. Vrátila som sa do spomienky na deň, keď sme mali otcovu oslavu. Bolo Floriána, prišli aj moji starí rodičia. Pred tridsiatimi rokmi boli viacerí moji predkovia ešte nažive. Bola nedeľa a za predpokladu, že sa naše bábätko nevypýta na svet samé, som sa mala ráno hlásiť v nemocnici. Ženy vtedy hovorievali, že čakanie na pôrod v nemocnici boli hotové muky. Bývali sme vtedy u rodičov, mali sme svoju izbu a vlastný nábytok, ktorý sme si kúpili z peňazí od svadobčanov. Dostať sa k nemu v tej dobe bolo takmer nemožné, ale zas bratranec mal dobré kontakty, tak nám ho za tisíc korunový úplatok zohnal. V našej peknej izbe sme mali vlastnú manželskú posteľ a kolísku pre naše očakávané dievčatko. Nechcelo sa mi ležať v nemocnici, nevedela som si predstaviť, ako sa na túto predstavu vôbec naladiť….
