Gabi v médiách – časopis Vitalita 9/2014

 Žena plná príbehov

Gabika svojou témou predbehla súčasné myslenie. Premýšľa odvážne, krásne, mysticky a svojou tvorbou, a nielen ňou, dokáže vniesť pokoj do duše každej ženy. Dočítala som sa, že navštevuje školu avalonských kňažiek, kde sa zaoberá ženskou energiou a vedie vlastnú cestovnú kanceláriu so zameraním na slovenský vidiek, že pomáha mladým začínajúcim autorom a má svoj vlastný projekt E-ženy. Veľmi skutočne veľmi by som privítala a myslím, že nielen ja, ale všetky ženy, keby ste o nej napísali vo vašom časopise.

                                                                                              Ďakujem, čitateľka G.F.

Sme nesmierne radi, že sme sa po stopách Gabiky vybrali. Našli sme skutočný poklad, Ľudskú bytosť s jej tisíc rozmermi. Kúsok z nášho stretnutia vám ponúkame na týchto stránkach.

Gabriela Revická (1972)

O tom, aký je jej život, po prvýkrát prezrádza v knihe Momenty zo života vydatej ženy. Jej vnútorný svet zas zrkadlí najnovšia kniha Juliet a tá druhá. Gabika pracuje od roku 1996 ako lektorka, promotérka slovenského vidieka, vedie svoju cestovku zameranú na dovolenky na Slovensku www.tricio.sk. Výstupmi jej práce sú aj malé dvojjazyčné knižné publikácie zamerané na promotion Slovenska Ukážem ti Slovensko I. II. V minulosti organizovala kurzy tvorivého písania s jednou zahraničnou autorkou, v súčasnosti vedie malé komorné workshopy pre autorov nových rukopisov (na vysokej škole BISLA) a poskytuje poradenstvo na tému Ako vydať knihu (viac na literarne.tricio.sk). Je spoluzakladateľkou Občianskeho združenia E-ženy (www.ezeny.sk), ktoré podporuje internetové podnikanie žien. S manželom radi cestujú, keď je Gabika sama, venuje sa literatúre. Je pre ňu dôležité, podeliť sa o to, čo zažíva a čo ju stretáva so svojimi blízkymi dušami. Má dve veľké dcéry a počas minulého leta im do rodiny priniesol bocian aj malú Lili, maličkú vnučku.

Všetko sa to začalo jedného dňa jedným vaším listom v mejlovej schránke…

Milá redakcia, pri čítaní Vášho článku s názvom Žena – bohyňa som sa v mysli vrátila k nedávno prečítanej knihe od spisovateľky Gabiky Revickej, ktorá nepatrí medzi väčšinové autorky. Je žena, ktorá v každej ďalšej žene „nájde“ bohyňu a tým nás všetky posúva k tomu, aby sme rástli a boli šťastné. Rada by som citovala úryvok z jej knihy Juliet a tá druhá, ktorý ma skutočne bytostne zasiahol: „Žiadny človek nie je hodnotnejší než ty sama. Žiadna žena nemá v sebe krajšiu bohyňu, než je tá tvoja. Keď som ju v sebe objavila, stala som sa inou ženou. Pochopila som, že každá z nás má v sebe posolstvo, ktoré môže šíriť ďalej. Len ho najprv potrebujeme nájsť a prijať svoju ženskosť ako dar. Keď všetky ženy sveta pochopia, čím sú obdarené, budú milovať svoju ženskosť a nie len ženský, ale aj mužský svet sa stane krajším.“

Jedno z prvých diel, kde si svoje súkromie otvorila svetu, je knižka „Momenty zo života vydatej ženy“. Aký to bol pocit?

Veľmi príjemný. Popisujem v nej skutočné momenty zo života vydatej ženy, je z obdobia , keď boli deti ešte malé. Keď som ju písala, uvedomila som si, aké pohľady mi prinášajú zastavenia nad rôznymi životnými okamihmi. Je úplne iné, keď sa na chvíľu – počas niektorých situácií – zastavím, pozriem na svoj život a momenty v ňom z inej perspektívy a dovolím si pozorovať ich inou optikou. Veľkou inšpiráciou bola pre mňa v čase písania jedna filmová postava – žena, ktorá mala početnú rodinu, takmer dospelé deti, celkom pekné manželstvo, viedla aktívny život a „zdieľala“ svoje všedné dni prostredníctvom nevšedných postrehov. Bol v nich nadhľad, ktorý premieňal mnohé zložité situácie na vtipné a ťažké okamihy na ľahko zvládnuteľné. Možno preto sa o Momentoch zo života vydatej ženy hovorí, že sa pri ich čítaní dá smiať, plakať a rozmýšľať. Kniha je napísaná s ľahkosťou. Okrem odborného zásahu môjho editora Kishu Breslawa, s ktorým spolupracujem dodnes, v nej nie sú žiadne iné vplyvy z techník písania. To som vtedy ešte nepoznala.

Gabika, hovorila si, že píšeš iba vtedy, keď to vnútorne cítiš.

Písať nasilu je zbytočné, nemá to žiaden zmysel, veď svet je plný kníh. Knižka Juliet a tá druhá ku mne prichádza postupne, tvorila som ju na etapy. Začala som ju písať niekoľkokrát, no vždy keď sa mi objavila téma bisexuality, prestala som, nemala som odvahu uchopiť ju. Niekoľkokrát som ju prestala písať, táto téma je v našej spoločnosti ešte stále veľmi krehká a neprijatá. Nebyť priateľky Slávky Halčákovej, ktorá ma podporovala a napokon knižku aj pokrstila, zrejme by som ju vydala pod pseudonymom. Keď som knihu dopísala, začali sa mi v živote diať veľmi zaujímavé veci, do života prišli noví ľudia, ktorí mi potvrdzovali a zrkadlili vnemy, situácie a poznanie napísané v Juliet. Jedno z takýchto zásadných stretnutí bolo s Katinkou Soetens, avalonskou kňažkou. Jej workshopy a učenie, majú v sebe veľkú múdrosť, často som sa zastavovala, pri niektorých jej slovách, pretože boli ako vystrihnuté z mojej knihy. To bola pre mňa silná alchýmia, potvrdenie toho, že idem správnym smerom.

Aké boli reakcie ľudí na tému bisexuality, ktorá bola načrtnutá v „Juliet“?

Rôzne, Juliet nie je väčšinová knižka, no dodnes na ňu dostávam veľmi zaujímavé reakcie a hlboké osobné výpovede, krásne listy a nové priateľstvá. Hoci v nej bisexualita nie je obsahovo nosná, mnohých ľudí dosť iritovala. Na začiatku knižky je jedna veľmi jemná snová scéna, kde sa dve ženy pobozkajú. 

Krásne, čisté, nevinné, niečo ako prenos energií medzi dvoma ženami, čo môže byť dosť rezonančné. „V Juliet nejde o sex. Je o láske, srdci, cite, prepájaní sa, ako sa vnímame vzájomne… A tam sme často zmätení. Preto to tak dráždi,“ povedala mi ku knižke Zuzka Hozhoni. Keď sa stretnú dve duše a vznikne príťažlivosť, nejde o pohlavie, vek či postavenie. Otvorila som svoj vnútorný svet, to, ako vnímam situácie, ale Juliet je primárne o ženskej energii, až potom o ženskej sexualite. O tom, aké sme krásne pestré v našom vnímaní ženskosti a ako často na to zabúdame. Teraz som v pokušení odhaliť spoločensky ešte hlbšie tabu.

Aký je tvoj spätný pohľad na knižku, napísala by si niečo inak?

Začala som sa zaoberať tantrou a aj keď len okrajovo, dostalo ma to do nových pohľadov a hĺbok, o ktoré by som možno Juliet rozšírila. Prináša mi odpovede na mnohé otázky, napríklad prepojenie sexuálnej intimity s pôrodom, narodením atď. Ale to by som ju musela písať teraz :-). Čo sa týka pôvodnej verzie knižky, práve pracujeme na českom a anglickom preklade, takže sa opätovne ponáram do slov a dialógov. Prepísala som tuším iba jednu vetu, ostatné zostalo tak, ako bolo napísané. Pri ceste Juliet na český trh som si uvedomila, nakoľko sa vo mne upevnila téma celej knihy, tým pádom aj odvaha vyjsť s ňou na svetlo. Na knižke by som zmenila iba technickú stránku. Mala mať pôvodne tvrdý obal, malé nedorozumenia v tlačiarni a predvianočný trh spôsobili, že sa napokon narodila v mäkkej väzbe.

Pri akej činnosti by sme ťa zastihli v tejto dobe? 

Upratujem si svoj stôl. Doslova aj metaforicky. Osemnásť rokov som sa venovala svojej cestovnej kancelárii, bol to môj primárny džob. Keďže sme začali podnikať v jednej miestnosti a postupne sme sa vypracovali na fungujúcu a prosperujúcu firmu, získali sme v podstate know-how na podnikanie z domu. Začala som školiť ľudí, ktorí zakladajú cestovky. V rámci cestovania sme vykročili aj smerom k bádaniu. Začali sme na Slovensku vyhľadávať energeticky silné miesta, mapujeme ich a odporúčame ľuďom, ktorí sa o ne zaujímajú. Bolo to nevyhnutné, pretože odo mňa klienti aj priatelia často chceli odporúčania na nejaké krásne miesta, kde si môžu odpočinúť. Zistila som, že ľudia si veľmi často vyberali miesta vyslovene nevhodné na oddych. Často len preto, že nevedeli, nemali dostatok informácií, alebo jednoducho netušili, že si majú na Slovensku z čoho vybrať. S manželom sme si povedali, že je načase zmapovať slovenské energetické miesta. Pre seba aj pre iných. Dnes, v rámci “upratovania stola”, odstupujem svoje základné projekty, ktorým som sa venovala dlhé roky a rada by som svoje skúsenosti stále odovzdávala ďalej – novým cestovkárom, novým projektom (napríklad aj prepojeniu, ktoré volám Trojuholníky v cestovnom ruchu, kde významne spolupracujú viaceré subjekty), ale aj vyhľadávaniu nehnuteľností na miestach, ktoré sú často zabudnuté, no energeticky veľmi blahodárne. Tým, ako som sa za tie roky posunula, pociťujem potrebu vytvoriť viac priestoru na nové výzvy. Teší ma, keď má práca, ktorú robím, hlbší zmysel a je v súlade s mojím vnútrom. Jeden z projektov má názov Ako prosperovať vďaka svojmu talentu. Vznikol vďaka spolupráci s Veronikou Šablovou a vďaka esenciám od Sandry Epstein a Araretame. (esencie z dažďového pralesa – rozhovory Gabi so Sandrou Epstein a Veronikou Šablovou nájdete aj na Youtube – pozn. admina webu). 

Niekedy netušíme, čo je náš talent. Poznáš spôsob, ako na to prísť? 

Veľmi často sa stáva, že človek má svoj talent jednoducho zahalený, hlboko ukrytý. Ako emočná koučka pracujem s technikou, vďaka ktorej sa dá človek nasmerovať tak, aby ho sám v sebe objavil. Je čarovné odhaliť skryté talenty, smieť byť pri ich objavení. Pripomína mi to rozháňanie hmly, ktorú má človek medzi sebou a svojou podstatou. Niekedy nevidíme svoje talenty, niekedy nevidíme svoju silu alebo krásu…   

Ženy často nedokážu vnímať svoju krásu… 

Áno, stretla som mnoho žien, ktoré jednoducho nedokázali vidieť a vnímať svoju krásu. Cítili sa škaredé, medzi nimi a odrazom v zrkadle, kde mohli uzrieť svoju krásu, bola hmla. Keď som začala bližšie skúmať túto hmlu, objavila som, kde všade ju mám i ja. Nedokázala som napríklad počuť pochvalu, vdýchnuť ju v plnej jasnosti a kráse. Keď som to pochopila, pripomenuli sa mi slová jednej z mojich Sár (z Juliet) a s nimi aj technika, vďaka ktorej sa dá táto hmla rozohnať a dostať z nevedomia do vedomia. Emočný koučing robím najradšej v prírode, sú to nádherné a liečivé procesy.

Čo pre teba znamená byť ženou, ako vnímaš ženskú energiu, jej potenciál?

Svet múdrych žien ma priťahoval, odkedy sa len pamätám, spoznávala som rôzne vedmy v časoch, keď sa ešte vedmami nenazývali. Odkrývali mi svoje poznania prostredníctvom riešení problémov, kvôli ktorým som za nimi prichádzala. „Potrebuješ podporiť ženskú energiu,“ hovorievali mi. Vôbec som im nerozumela. Robila som cvičenia, ktoré mi navrhovali, ale nerozumela som podstate. Ale neskôr, keď som pochopila, začala som vnímať, čo to v sebe máme za potenciál a ako dokonale ho dokážeme ukryť pred sebou, pred mužmi i pred deťmi. Často sa hanbíme prejaviť ženskú silu, nehu, radosť, spev, dopriať si ženský orgazmus namiesto mužského a správať sa inak vo svete, kde sa ešte všetci naháňame za výkonom, napríklad namiesto súťaženia nájsť spôsoby spolupráce.

Katarína Koledzaiová, Vitalita  9/2014

Chcete mať so mnou aktívnejší kontakt?

Comments are closed.